Choď na obsah Choď na menu
 


Miriamka po štvrtej liečbe

25. 8. 2012

15.12.2012

Želáme Vám krásne Vianočné sviatky plné radosti a pokoja v roku 2013 prajeme more more zdravíčka.  

Pripájame zopár foto ako Miriamka trávi zimu a vianočné prípravy. Spomínané foto

 

09.12.2012

Miriamka hneď ráno ako sa zobudila, tak prvá otázka bola: "Bol Mikuláš?"  Krásna bambuľka naša, na nič nezabudne. Veľmi sa tešila. Vidieť, že je znova o rok staršia, na všetko myslí, nič jej neujde, na nič nezabudne, no a samozrejme je zvedavá, a neustále sa pýta na všetko "A PREČO, A PREČO, A PREČO..."  Je úžasná, taká múdra hlavička naša. Pripájame zopár foto ako Mimi cvičí a ako piekla aj medovníčky.

 

22. november 2012

Tak konečne sa dočkala hlavne naša malá princeznička špeciálne upravenej interiérovej stoličky. Sme nesmierne radi, hlavne Miriamka sa z nej veľmi teší, a čo je najhlavnejšie, tak veľmi rada v nej sedí. A ešte radšej má, keď ju Tobinko vozí po byte. To sa jej nesmierne ráta. Ona si len povie, kde chce ísť, a Tobi počúva jej pokyny. Je to super vecička, konečne má aj ona iný pohľad na svet.

Zopár fotiek zo stoličky....

 

 

12. november 2012

Ako tak pozerám, tak strašne dlho som nič nové nepísala o Miriamke. Ospravedlňujem sa, ale ten čas tak rýchlo letí, že to nestačím ani vnímať. Veď  čo chvíľa sú tu Vianoce.

Miriamka je nádherná, drží sa statočne. Je zdravučká, robí nám radosť. Je to taká naša klebetnica múdra. Najviac začne klebetit večer,  keď leží v posteli, že má spať. No a to jej nočné nekonečné otáčanie nás maximálne vyčerpáva, ale čo narobíme. Keď si princezná zakričí v noci "OTOČIŤ", tak musíme ju otočiť. Len by nemusela takto  kričať v noci aj 10 krát.    Ale na druhej strane sme nesmierne šťastní, že si to zakričí. Ďalej sa musíme pochváliť, že z Miriamky máme doma takú malú prváčku. Tobiasko nám už začal chodiť do školy, tak jej ako správnej sestre nič neujde, hláskuje a slabikuje spolu s Tobim ( a musím povedať, že jej to ide super). Tak sa jej to zapáčilo, že slabikuje a hláskuje o sto šesť. Len sa pýta "EŠTE ČO..." (to ako že ešte čo má vyslabikovať). No je podarená. Keď diktujem Tobimu diktát, tak ona to všetko po mne musí zopakovať, to aby sa náhodou Tobiasko nepomýlil.

Ďalej ako ste si možno  všimli, tak pribudol nám do rodiny nový člen - Miriamkin darček, štvornohý miláčik VIVIEN. Je to psíček ako stvorený pre ňu. Tá zvieratá miluje. Taká super terapia pre ňu. Vivi pri nej leží, Mimi ju hladká, šteklí, až Vivi zaspí. Keď ideme vonku, tak na Vivien nesmieme zabudnúť, Miriamka tá hneď kričí, že aj Vivi vonku, ona ju musí totiž držať na vodítku. Aj touto cestou ďakujeme Vladovi za Vivi.

Objednali sme Miriamke takúto špeciálne upravenú interiérovú stoličku. Strašne sa na ňu tešíme, hlavne Miriamka (a mamkin chrbátik). Ak ju budeme mať, tak napíšeme viac.

Ešte pripájame zopár zabudnutých fotografií.

 

26.august 2012

Posledné tri týždne sme mali veľmi náročné. 10. augusta sme sa vrátili z dvojtýždňového rehabilitačného pobytu z Adeli centra z Piešťan. Miriamka sa tam mala super. Nádherne cvičila a po zdravotnej stránke sa zlepšila. Bola to riadna makačka preňu, ale zvládla to. Terapiu sme začínali ráno o 8.10 hod. logopédiou, ktorá spočívala v orofaciálnej stimulácii tváre. Potom mala Miriamka terapeuticko-stimulačnú masáž so super masérkou Renátkou, ktorú má Miriamka veľmi rada. Nasledovalo ďalej neurofyziologické cvičenie, na ktorom musela Mimi poriadne makať. Ale Miriamka myslím s tým nemala žiaden problém, lebo mala suprové terapeutky Zuzanku a Barborku, ktoré boli síce nekompromisné, ale veľmi trpezlivé a všetko cvičenie robili hravou formou, čo Miriamka zbožňuje. Potom mala Mimi znova terapeuticko relaxačnú masáž, a po nej šup-šup obedňajší spánok, nabrať sily na poobedňajšie cvičenie, ktoré nám začínalo o 13.45 hod. inhalovaním 95% koncentrovaného kyslíka, ktorý je dodávaný do všetkých tkanív v tele, aby sa udržala produkcia energie buniek. No a po oxygeno terapii nasledovalo znova neurofyziologické cvičenie, a celodennú makačku sme ukončili micro-rezonančnou terapiou. Terapie Miriamka končila o 15. hodine, potom sme museli samozrejme ísť do Detského kútika pre Tobiaska, Miriamka sa tam  vyhrala so super p. učiteľkou Valériou. 

    Čo sa týka počasia, tak sme mali strašne, ale strašne horúco. My dospelí sme mali čo robiť, aby sme zvládli tie horúčavy, a nie to Miriamka. Chodili sme s Miriamkou na kúpalisko, kde sme sa aspoň trošku schladili. Miriamke sa tam veľmi páčilo. Aj medzi fotografiami môžete vidieť, ako sa Mimi kúpala v lavŕiku, ktorý jej požičali Barborka so Zuzankou, aby trénovala aj na kupku.  Boli sme cez víkend s deťmi aj v Bojniciach. Miriamke sa veľmi páčilo, hlavne zvieratká, ktoré zbožňuje, no a pri pohľade na slona doslova onemela. Dodnes spomína na Bojnice s úsmevom na tvári. Ona výlety zbožňuje, len sa pýta, že poďme na výlet.
 Takže 10. augusta sme sa vrátili z Piešťan, a hneď 13. augusta ráno o 4.30 hod. bola pred nami nekonečne dlhá cesta do Kyjeva. Poviem pravdu, že najviac som sa obávala tejto dlhej cesty, ako to zvládne Mimi, no a  ona to zvládla nad moje očakávania. To skôr ja som mala chvíľami už toho všetkého dosť. No ale čo rodič neurobí pre vlastné dieťa, hlavne ak ide o jeho zdravie. Do Kyjeva sme dorazili o 19. hod. večer, pred Kyjevom nás čakal už šofér z Kliniky, ktorý nás zaviezol do bytu v ktorom sme boli celé 4 dni ubytovaný. Na druhý deń ráno prišiel pre nás, a šli sme na Kliniku. Lekári boli z Miriamky milo prekvapený, ako vyrástla a pribrala. Musím povedať, že konečne po dvoch rokoch nám Mimi 1,5 kg pribrala. Nieje to ani tak o nejakom tuku, ale o svalovej  hmote. Čo sa týka lekárov na klinike, tak sú to veľmi milí a priateľskí ľudia, ochotní zodpovedať na akúkoľvek otázku,  ktorú sme im položili. Po vstupných vyšetreniach (krvný obraz – ktorý mala Miriamka priam ukážkový, a kontrole moču – ktorý mala tiež v poriadku) aplikovali Miriamke pokrožnou implantáciou fetálne kmeňové bunky prvý deň v 5 uloženiach (2,8 ml) a druhý deň v 4 uloženiach (2,0 ml). Najprv chceli aplikovať Miriamke kmeň. bunky do žili, lenže Miriamka je veľmi ťažké nájsť nejakú žilu, a to nevravím už o zavedení katétra, ktorý je potrebný pre podanie kmeňových buniek do žili. Po troch neúspešných pokusoch sme to vzdali, a obidve dávky jej implantovali do podbrušnice. Min. rok jej  nemohli dať bunky do podbrušnice, pretože Mimi skoro žiaden tuk nemala na brušku. No ale teraz nám naša bambuľka trošku pribrala, z čoho sme tiež veľmi radi.  Miriamke boli aplikované mezenchýmové kmeňové bunky, ktoré plnia funkciu prirodzenej regenerácie tkanív. Rozpoznávajú signály z poškodeného miesta. Prostredníctvom krvného riečiska do tejto oblasi putujú a na mieste poškodenia sa zachytia - „usídlia“. Pod vplyvom rastových faktorov sa delia, špecializujú na funkčné bunky daného tkaniva a stanú sa jeho súčasťou.
Dovolím si tvrdiť po tom všetkom aké liečby a terapie Miriamka absolvovala, že zväčšila sa jej svalová hmota, zlepšil sa pohyb horných a dolných končatín, celkovo (hlavne krk, hlavička a chrbát) sa u Miriamky spevnili. Taktiež jej kmeň. bunky veľmi pomáhajú pri budovaní imunitného systému, ktorý má taktiež veľmi dobrý.

V prvom rade ĎAKUJEME BOHU, že sme to všetko šťastne a hlavne v zdraví zvládli (najmä Miriamka). Taktiež vrelá vďaka Vám všetkým, ktorý ste na našu malú bojovníčku mysleli v modlitbách a v neposlednom rade ďakujeme za finančnú podporu Vás všetkých, lebo bez Vás by to nešlo. ĎAKUJEME....

 

Náhľad fotografií zo zložky August 2012